Šéf odborov Josef Stredula vyjadril svoje obavy a varoval pred stagfláciou v súvislosti s politikou Českej národnej banky a vládnymi škrtmi. Nie je jediný. V českom i zahraničnom verejnom priestore sa nedávno opäť objavil termín z učebníc ekonómie.
Čo je stagflácia?
Stagflácia označuje ekonomiku, ktorá zažíva súčasný nárast inflácie a stagnáciu hospodárskeho výkonu. Stagflácia bola prvýkrát rozpoznaná v 70. rokoch 20. storočia, keď mnohé rozvinuté ekonomiky zaznamenali rýchlu infláciu a vysokú nezamestnanosť v dôsledku ropného šoku. Od 70. rokov 20. storočia sa zvyšovanie cenovej hladiny počas obdobia pomalého alebo negatívneho hospodárskeho rastu stalo skôr normou ako výnimočnou situáciou.
Hrozí v Českej republike a na Slovensku stagflácia?
Markéta Šichtařová, šéfka Next Finance, k hospodárskemu vývoju v Českej republike uviedla: v krajinách ako Česká republika a Slovensko rýchlo rastie riziko tzv. stagflácie. Na základe vývoja v posledných dňoch a hodinách to už môžeme povedať s vysokou mierou istoty.
Prečo je stagflácia takým strašiakom?
Stagflácia je stav kombinácie inflácie a hospodárskej stagnácie alebo dokonca možného hospodárskeho poklesu, ktorého sa ekonómovia veľmi obávajú. Obávajú sa jej jednoducho preto, že na ňu neexistuje jednoduchý liek. Hospodárska politika totiž disponuje viac či menej účinnými nástrojmi na podporu hospodárskeho rastu, pričom vedľajším (a neželaným) účinkom je zároveň zvyšovanie inflácie. Alebo pozná nástroje na skrotenie inflácie pri súčasnom znížení hospodárskeho rastu ako vedľajšieho (a neželaného) účinku. Nemá však nástroje na súčasné skrotenie inflácie a zvýšenie hospodárskeho rastu. Presne tam však teraz smerujeme.
Má situácia na Ukrajine vplyv?
Situácia na Ukrajine čoraz viac vytvára inflačné tlaky: plyn, ropa, energie budú drahšie. Nedostatok rudy zdraží hutnícke výrobky. Nedostatok súčiastok spôsobí, že autá budú drahšie. A tak ďalej a ďalej. Popri tom však nová vlna ochromenia zahraničného obchodu oslabuje výrobnú kapacitu podnikov. Takže sa opäť bude vyrábať menej. Takže ekonomika bude rásť pomalšie, než sa očakávalo. A obávaná kombinácia je tu.
Prečo teraz ceny rastú ešte rýchlejšie?
Vojna mimoriadne tvrdo zasahuje komoditné trhy. Cena zemného plynu v Európe už prekračuje historické rekordy. Cena ropy Brent, hoci je ešte dosť ďaleko od rekordných hodnôt, sa pohybuje okolo 120 USD za barel, čo je obrovská suma. Cena zlata ešte nedosiahla historické maximum, ale neustále k nemu smeruje. Zahanbiť sa nedá ani cena železnej rudy. Ale pozor, pre našinca je situácia ešte pikantnejšia v tom, že koruna výrazne oslabuje. Nejde o korunu ako takú, skôr o posilňovanie iných mien, ktoré sú považované za bezpečné prístavy. Ako napríklad dolár. Kapitál teda odteká od koruny smerom k týmto bezpečným prístavom.
Čo s tým môžeme urobiť teraz?
Je rozumné snažiť sa vyhnúť zadlžovaniu, a to nielen hypotékami, ale aj spotrebnými úvermi. Nemá zmysel kupovať to, čo si nemôžem dovoliť, a dúfať v lepšie časy. Ešte lepšie je starať sa o svoje zdravie, investovať do vzdelania a nebáť sa rekvalifikácie. A čo sa týka investícií, diverzifikujte a investujte radšej do iných aktív ako do dlhopisov alebo akcií - pôda a drahé kovy nikdy nezbankrotujú. Existuje aj možnosť alokovať určitú sumu do digitálnych mien, ktoré nie sú závislé od štátu ani inštitúcií, ako sú banky.